Stopy, tie nepatrné línie, ktoré zanecháva náš tátoš či už v blate, v snehu alebo na asfalte. Stopy sú našim podpisom na povrchu zemskom, no na rozdiel od iných prostriedkov na prepravu sú stopy po bicykli celkom zanedbateľné a aj preto ma obzvlášť fascinujú.
Často sa mi stáva, že mám zrak upretý len pred seba, pre cyklistu je to typická vlastnosť, hľadieť pred seba a zbierať kilometre. Z času na čas ma ale niečo podnieti k tomu, aby som sa zastavil a pozrel za seba. Je to dobrý tréning k akejsi sebareflexií, obzriem sa a vidím, čo po mne ostalo. Nech jazdím kdekoľvek zanechávam stopu, stopu nie trvalú ale stopu, ktorá časom zaniká. Preto tieto stopy rád fotografujem a takýmto spôsobom zvečňujem.
Toto je malá zbierka niektorých stôp, ktoré na miestach ich vzniku už nenájdete.
Zima
Zima je keď to pod kolesami chrumká, telo sa ohrieva vďaka konštantému prúdenniu krvi v žilách počas dupania do pedálov. Človek rýchlo vychladne ak sa rozhodne prestať točiť nohami, jedna pauza na pár fotiek a začínam si necítiť prsty na rukách.
V zime sú najvhodnejšie členité trasy bez dlhých klesaní a s pravidelnými výšlapmi na zahriatie. Oblečenie nepodceňovať hlavne v oblasti rúk, hlavy a chodidiel, kde sú tukové zásoby najmenšie.
Po snehu aj po ľade, povrch zemský v zime to spí hlbokým spánkom (48.9263569N, 18.2004492E / 48.8961581N, 18.1345500E)
Posledné roky nás sprevádzajú mierne zimy. Pre nás zimných cyklistov je to výhoda, lebo sneh sa nestihne nahromadiť do takej vrstvy, že by sa nedalo jazdiť. Často to ale znamená, že ak chcem stihnúť ten najtuhší mráz tak musím vyraziť skoro ráno, ešte pred tým ako sa začne slnko opierať slnečnými lúčmi o zamrznutý povrch, kedy sa zo snehu stáva brečka a zo mrazom stuhnutej pôdy mazľavé blato.
Čerstvý prašan zaránky, 50 minút jazdy z domu (48.8754022N, 18.1522794E)
Ráno málokedy nachádzam stopu už rozrazenú, väčšinou som to ja kto rozráža čerstvú snehovú nádielku a baví ma to. Ak to ale niekto stihne rozraziť predo mnou, som mu vďačný lebo po stope sa ide ľahšie.
Ak aj niekoho stretnem, najčastejšie pešieho turistu, tak ma buď obdivuje alebo krúti hlavou, že prečo som sa vybral na bicykli. Pravda je taká, že pokiaľ nevyskúšaš tak neuveríš. Brodenie sa v snehu na bicykli je dobré kardio a tréning na nadchádzajúcu sezónu a zároveň precvičenie ovládania bicykla v šmyku alebo ako tréning rovnováhy za jazdy.
Stopa nie moja, ale niekoho kto tadeto prešiel deň predtým, na dne sa stihla vytvoriť ľadová škrupinka (48.8786033N, 18.1420936E)
Keď sneží a padá ťažký sneh tak sú okuliare nevyhnutnou výbavou. Netreba tak očiam za jazdy žmuriť a padajúci sneh nie je cítiť až za viečkami. Výhodou jazdy po snehu je to, že bicykel ostane čistejší ako pred jazdou, sneh má schopnosť nabalovať na seba nečistotu. V zime po výjazdoch umývam bicykel najmenej.
Nával čerstvého mokrého snehu, lepšie ako dážď (49.0685217N, 18.5514475E)
Tvorenie prvej stopy je niečo veľmi uspokojivé (49.0666506N, 18.5421261E)
V lete sa tu jazdí Novodubnický MTB maratón a v zime to tu spí úhorom (48.8772064N, 18.1535250E)
Keď teplota stúpne na 0 až 3 stupne, je to práve tá najhoršia pocitová teplota. Nie je dosť tuho na to aby bolo "sucho" a nie je dosť teplo na to aby sme sa premoční ohriali a dostali sa do relatívneho komfortu. Preto je to tá najhoršia teplota na jazdenie.
Zo snehu do kaľuže (49.0908511N, 18.5544381E)
Jav ktorý vyžaduje kombináciu ojedinelých faktorov na to aby vznikol je inovať. Mráz a vodná para dokáže vytvoriť naozaj čarokrásne úkazy. Inovaťka sa drží na okolitej flóre dokiaľ sa do nej neoprie zimné slnko, vtedy začne nesúvisle opadávať. Niekedy sa vplyvom domino efektu doslova sype zo stromov.
Keď sneží inovatka (48.8772628N, 18.1536342E)
Zima je obdobím neustálych premien krajiny, je to čas kedy väčšina cyklistov zvykne oddychovať alebo jazdiť na trenažéri no pre mňa je to obdobie kedy veľmi rád jazdím.
Takzvané mikrozimy, kedy je ráno mrazivo a po obede jarno sa dajú zažiť až do konca marca. Ak niekedy nemám motiváciu ísť na bicykel tak ma ľahko presvedčí predpoveď ak na ráno sľubuje aspoň tri pod nulou. Vtedy nemám problém vstať ešte za tmy a dať si výšlap s čelovkou na hlave. Výkony sa nekonajú, jazda pomaly odsýpa ale ja sa kochám krásnym ránam a nikdy neľutujem.
-T