Podpoľanie, oblasť v srdci Slovenska v minulosti ospevovaná našimi básnikmi a dnes uznávaná medzi gravelistami. Je to skutočne lokalita kde sa dá do sýtosti vyblázniť na stredne širokých gumách? Poľanu mám z časti prechodenú, niečo na peši a niečo na bicykli, v pamäti mi utkveli krásne zákutia, pralesy a zvlnené krajinky. Na graveli to bola pre mňa tentokrát premiéra.
Existuje viacero variácii tejto trasy. Na internete som narazil na jednu neoficiálnu a jednu oficiálne vyznačenú trasu na mapy.cz. Keďže mi boli známe niektoré úseky, kadiaľ sa trasa uberala nemohol som si pomôcť a hľadal som alternatívy. Nie preto, že by dané úseky boli zlé, ale preto, že viem o krajšej ceste. Pod tým nemyslím menej náročnú, ale záživnejšiu alternatívu. Jednoduchší variant trasy je vhodný pre každého víkendového cyklistu, náročnejší variant je už skôr pre tých pokročilejších dupačov.
Tešil som sa už týždne dopredu, počasie sľubovalo polooblačno bez zrážok a teploty sa mali držať v tej komfortnejšej zóne. Trochu som sa poľakal tomu, keď mi miestny povedal, že hore na hrebeňoch môže byť ešte sneh. Už som sa raz brodil snehom na graveli a viem, že to nie je žiadna zábava. Napriek tomu som bol odhodlaný neupustiť sa svojho pôvodného plánu
Dva svety, dva kontrasty. Socha hráča na fujaru v Hriňovej obklopená socialistickými bytovkami
Bol piatok ráno, keď som odchádzal z Hriňovej. Deti čakali na autobus do školy a ostatní sa hrnuli do práce. Cesta hore von z mesta bola skôr pokojná. Teplota v doline klesla na dva stupne, dupaním do pedálov som sa udržiaval v teple.
Výšlapom po asfalte som sa dostal cez Biele vody do nadmorskej výšky tisíc metrov a ocitol som sa v piatej najvyššie položenej obci na Slovensku - Lom nad Rimavicou. Tu nebolo po jari ani stopy, naskytol sa mi za to výhľad na zasnežené Nízke Tatry.
Pohľad na obec Sihla
S asfaltkou som sa lúčil zo slovami, že mi nebude chýbať a vydal som sa lesnou cestou na miesto, ktoré dobre poznám - salaš Obrubovanec. Vedie tam členitá hrebeňovka s krásnymi lúkami a výhľadmi na Nízke Tatry. Čo je niečo čo by mi chýbalo keby som sa vydal dole Kamenistou dolinou ako bolo v pôvodnej trase. Moje obavy zo snehu sa nenaplnili, namiesto snehu som jazdil po čerstvo prebudenej tráve, takže ako po koberci.
Čerstvý trávnatý koberec, Rudnou magistrálou za výhľadmi
Prvá pauza po dvoch hodinách jazdy, v pozadí salaš Obrubovanec.
Salaš Obrubovanec je miestom s dlhou históriou, zmienky o ňom sa našli ešte na mapách z Rakúsko-Uhorska. Dnes sa oň stará skupina nadšencov a slúži ako útulňa pre turistov. Je to miesto kde sa dá ukryť pred dažďom, prespať alebo si len cestou čosi opiecť pod zub. Je dobre zariadený, nájdu sa tu bežne potrebné veci.
Takéto výhľady by sa mi vôbec nenaskytli keby sa vydám Kamenistou dolinou
Lúčil som sa s výhľadmi zjazdom dole k vodnej nádrži Hrončok, najprv po zvážnici a nakoniec úzkou lesnou asfaltkou. Odtiaľto som opäť začal naberať výškové metre po pevnej lesnej ceste s krutejším profilom, zaradil som najľahší rýchlostný stupeň a na moje počudovanie sa mi išlo veľmi dobre.
Vodná nádrž Hrončok
Míňal som množstvo studienok, vodu bolo počuť zo všetkých strán. Ľudia tu dbajú obzvlášť o studienky, takmer každá bola vybavená hrnčekom, niekde bol aj smetný kôš alebo lavička, inde zas kompletný a aktuálny rozbor vody. Potešil som sa aj keď som to v prírode nikdy neriešil, smäd nikdy nevyhrá.
Ktorou cestou sa vyberie správny gravelista?
V osade Tri vody ma prišiel pozdraviť miestny pes, štekal po mne, majiteľ za ním pokrikoval, nedal si povedať, pribehol ku mne a skamarátili sme sa. Pokračoval som ďalej lesnou asfaltkou smer Sedlo pod Hrbom asfaltka v skončila v tom najprudšom mieste a trasa pokračovala peknou lesnou cestou. Chata bola ešte zatvorená, preto som sa nezdžoval a pustil sa rovno dole kopcom.
Chata pod Hrbom má už drevo na zimu nachystané
Zjazd dole sa mi obzvlášť vryl do pamäti. Krásna točitá zvážnica, kde bolo treba dávať pozor na voľné kamene, dokázal som sa uvoľniť a valil som si to dole až na asfaltku, ktorá mi poskytla také výhľady, že som ich nestačil sledovať. V Strelníkoch som obišiel zatvorený bufet a pokračoval som ďalej starými asfaltkami medzi dedinkami. Cesty sú tu členité ale krásne, ladne sa točia krajinou, je radosť sa po nich voziť.
Točité cestičky, ktorými je Podpoľanie popretkávané
Nasledovala ďalšia moja vsuvka. Úsek trasy, ktorý som si sám naplánoval, lebo som vedel, že budem míňať miesta o ktorých viem, že stoja za tu extra námahu. Čakal ma tretí a posledný výšlap nad hranicu 1000 metrov nad morom, na vrch Žiarec. To je kopec neďaleko lesníckej chaty Horalka, kade som išiel kedysi peši. Dole zo Žiarca je to akoby ste jazdili po zabudnutých cestách. Stopa sa len veľmi jemne črtá v tráve a niekedy sa stráca medzi brezovými stromami, tak že treba po nej bádať. Ja mám takéto miesta veľmi rád, je z nich cítiť dobrodružstvo. Z brezového hájika som sa dostal na veľkú lúku kde sa mi naskytol posledný výhľad na Nízke Tatry. Odtiaľto vidieť až do Banskej Bystrice. Toto miesto si zvlášť pamätám, zostal som tu a dobil energiu.
Prvé náznaky jari v horách
Jediný rozbitý úsek po ťažbe na celej trase, aj to len 200 metrov dlhý
Zjazdom som sa dostal na Hrochoť a ocitol som sa opäť v civilizácií. Do Očovej vedie krásna kľukatá asfaltka, ktorou som sa zviezol dolu brehom. Odtiaľ som sa držal cesty smer Detva, tu som trpel lebo je to rovná cesta a motoristi tu zvyknú tlačiť na plyn. Preto som uvažoval nad tým ako trasu naplánovať inokade, hoc aj po poli. Nemám rád takéto cesty, je tam smrad, hluk a bezohľadnosť.
Trasu som skončil tam kde som začal, hore na Hriňovských lazoch. Ak by som mal niečo na trase zmeniť, bol by to úsek medzi Očovou a Detvou, radšej by som si ešte priložil výškových metrov ako znovu ísť tou cestou. Keby som mal ísť inokedy zvolil by som prvú polovicu mája ako ideálny čas na túto trasu. Nie z toho dôvodu, že by bol sneh alebo v lesoch mokro, ale preto že príroda je vtedy už v plnom puku a krajina je predsa o niečo pohľadnejšia. Každé obdobie má niečo svoje, tento krát to boli zasnežené hory a kvitnúce doliny. Môžem ale s istotou povedať, že táto trasa mi neraz vyčarovala úsmev na tvári a teším sa až si ju opäť zopakujem.
žltá verzia trasy je dostupná na stiahnutie na tomto odkaze
červená verzia trasy je dostupná na stiahnutie na tomto odkaze